Nie je to žiadne promo, ale fakt. Dovolenkujem doma na Slovensku a Slovenský raj je rozprávkovo krásny. Na Tomášovský výhľad idem cez bývalý vojenský priestor, do Spišských Tomášoviec a odtiaľ veľmi pohodlnou cestou na tento skalný výbežok, odkiaľ sa mnohí bojíme pozrieť dolu, ale zato snívame vyletieť. V prírode dostávame krídla a zvlášť v tej, kde je málo ľudí, ale veľa hviezd. Všade veľa poľných kvetov, motýľov a spev vtákov, ktorých sa podľa toho pokúšate rozoznať. Asi o tom to je. Pohoda. Chvíľa oddychu. Stúpanie, fučanie, rozjímanie, ale – sloboda. Pozerám sa na fotografie z Tatier a neviem, či pri postávaní v kolóne sa to všetko dá zažiť. Rysy sú o stúpaní s priateľmi, ale aj o prežívaní a vnútornej pohode. Asi, aj keď ostávame doma, je dobré zvážiť, kam sa práve o tomto čase chceme posunúť. V tomto čísle cestujeme v čase, chvíľu sme na kráľovskom dvore, opäť sa stretávame s hrdinami hádam najznámejšej pláže, pripomenieme si niektoré symboly sveta a Slovensko spoznávame aj cez potulky na bicykli. Leto, najmä to minulý týždeň, nám ponúklo slnečné počasie a je na nás, ako dodržiavať všetky nariadenia, aby sme sa nedostali do situácie ako v marci. Pri pohľade na fotografie z Tatier však človeka aj v najhorúcejšom lete mrazí. Zástupy ľudí v čase, keď sa apeluje na zdravý rozum, sú úplne v protiklade s ním. Ľudia sú zvláštni, žijú na hrane a s touto svojou povahovou črtou dotiahli na hranu aj životné prostredie. Asi prichádza čas zúčtovania, preto je dôležité najmä teraz, keď máme čas na väčší súlad s prostredím, v ktorom sa nachádzame, minimalizovať všetko, čo ho môže zaťažiť. A najlepšie minimalizovať aj svoje prehnané predstavy...
Nech sa vám darí, pekný letný týždeň vám želá redakcia Slovenka a Mária Miková
Komentáre