Dnes je štvrtok, 24.jún 2021, meniny má: Ján
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Slovenský deň kroja 2021- Čarovná moc mája v Hrochoti

máj 28, 2021 - 12:53
Silu májových dní a nocí poznali naši predkovia od nepamäti. V starobylej slovanskej kultúre sa už na prelome apríla a mája stavali máje – mladé stromčeky smrekové, jedľové i brezové symbolizovali hojnosť a plodivú silu zeme. Odtiaľ bol už len krôčik k vyznaniu lásky, s ktorým sa spájajú dodnes...
Foto: 
Ramon Leško

Ten nádherný vysoký strom ozdobený stužkami nesúci v sebe zakódovaný symbol nádeje, lásky a pradávnej túžby muža po vyvolenej žene, ktorý stojí priamo na námestí v Banskej Bystrici, je dôkazom toho, že tradície sú v tomto kraji stále živé. A keď sa priestor rozoznel ich spevom a tancom, pristavovali sa davy ľudí prilákané krásou, ktorá v nich prebúdzala najkrajšie pocity.

Strom ako vyznanie lásky

krupina_2.jpg

Slovenský deň kroja 2021- Čarovná moc mája v Hrochoti
Foto: 
Ramon Leško

My sme so Slovenským dňom kroja zavítali do malej rázovitej obce Hrochoť učupenej pod severnými svahmi Poľany. Ľudové tradície sú v nej silno zakorenené a dodnes sú prirodzenou súčasťou životného štýlu takmer každej hrochotskej domácnosti. Mať pred domom postavenú máju je aj dnes vec prestíže a hrdosti nejednej na vydaj súcej dievčiny. „Vždy sme ráno netrpezlivo vybiehali pred dom a pozerali, či nám niekto postavil máj,“ hovorí Anna Očenášová, vedúca folklórnej skupiny Hrochoťan. „Ale  tej cti sa nedostalo každej dievčine. Tak trochu si to bolo treba zaslúžiť. Tá, čo robila na Veľkú noc drahoty a nedala sa okúpať či dokonca sa zatvárala pred mládencami, máj nemohla očakávať.“ No samotný strom ešte nebol dostatočnou zárukou dobrého pocitu dievčaťa. Veľmi záležalo aj na tom, aby nebol krivý a nepravidelný. Taký bol hanbou pre darcu aj jeho vyvolenú.

Staviame my máje...

Staré známe ľudové porekadlo hovorí – iný kraj, iný mrav. A platí to aj v tomto prípade. Hoci sa na prvého mája „rozrastú“ vysoké štíhle stromy takmer po všetkých dedinách na Slovensku, každá si uchováva pre ňu typické špecifiká. Hrochoť nie je výnimka. „U nás sa máj stavia na Turíce,“ hovorí riaditeľ miestnej základnej školy Marián Medveď. Turíce sú pohyblivý sviatok. Slávia sa päťdesiat dní po Veľkej noci, na prvú sobotu, čo nasleduje. Nemusia teda nutne pripadnúť práve na prvý májový deň v kalendári. Zvláštnosť je aj to, že hoci inde zdobia máje priedomia celý mesiac, na Hrochoti len dva dni. V sobotu ich postavia a v pondelok zvalia. Aj tento akt je mimoriadne dôležitý a zapája sa doň celá dedina.

Búranie mája

Mládenci s muzikou navštevovali dom od domu, v ktorom majú dievku súcu na vydaj. Klopali na dvere so slovami: „V našom hrochockom háji vyriastli krásne máje a my sme ich zoťali a vašej ďôvky postavili a teraz sme si prišli robotu dokončiť, vašu ďôvku vykrútiť a máje zvaliť. Dovolíte nám?“ Samozrejme, že dovolenie dostali, no nie bez komentára a kritického oka gazdinej: „Dovolíme, ale takto na rok by tie máje mohli byť aj krajšie, rovnejšie a hrubšie,“ prihovorila sa naoko prísne a zdôvodnila to praktickým využitím rituálneho stromu, ktorý by jej vraj po zvalení mohol ešte poslúžiť ako kurivo do pece, poprípade by ho mohla využiť aj ako metlu na zametanie dvora.

„Ale tetka, prečo sa vám nepáčia, veď sme tie najkrajšie vybrali,“ bránili sa mládenci. Skôr než gazdiná stihla čokoľvek dodať, zamiešal sa do svojráznej konverzácie domáci pán – gazda: „Stará, veď už toľko nešomri. Buď rada, že nezabudli na tvoju ďôvku a postavili jej tie máje. Či chceš, aby ti na ocot zostala? Mládenci, len nak sa vám páči, ďôvku vykrúťte a máje zvaľte.“

A keď už máj padol na zem a dievča i jej matka sa dosýta vytancovali, mládenci dostali výslužku. Vtom jeden z nich zastavil muziku so slovami: „Tak, treba sa nám ďalej poberať, kým obídeme ešte ďalšie ďôvke, nájde nás pounoc.“ A veru bolo sa čo obracať, kým nenavštívili každý dom. Ešte dlho do neskorých večerných hodín sa dedinou ozývala hudba a spev: „Ej háje, háje, zelenie háje, hrochockím ďôvčencom stavajú máje. Ej háje, háje, zelenie háje, hrochockím ďôvčencom rúcajú máje. Máje staviame, koli hradíme, hrochockím ďôvčencom radosť robíme...“

krupina.jpg

Slovenský deň kroja 2021- Čarovná moc mája v Hrochoti
Foto: 
Ramon Leško

Lokše s babrilom alebo s mastilom?

Dedičstvo prechádzajúce z generácie na generáciu pohladí na Podpoľaní nielen dušu, zrak a sluch, ale aj chuťové poháriky. Mali sme možnosť ochutnať aj tunajšie špeciality. A bryndzové halušky to tentoraz neboli. V tradičnej kuchyni ich pripravovala Eva Majerová, vlaňajšia víťazka čitateľskej ankety Slovenka roka v kategórii Podpora mladých talentov. Treba priznať, že v kroji jej to pristalo rovnako ako na pódiu Slovenského národného divadla. S Annou Senkovou a Annou Majerovou nás ponúkli lokšami s mastilom, ale mohli sme si dať aj s babrilom. Za zvláštnymi názvami sa ukrývajú síce jednoduché jedlá z múky, zo zemiakov, slaniny a z cibule, no pokojne by obstáli v konkurencii vychytených kulinárskych špecialít. Sú dôkazom, že naši predkovia mali síce obmedzené zdroje, a tento kraj nepatril k najbohatším, no aj z mála, čo dala chudobná zem, vyčarili neuveriteľné hody. Popri lokšiach rozváňali na stole aj fizoľne s kapustou a údeným mäsom. Hladný nikto neodišiel...

Tradície majú v srdci

Hrochoť je dnes moderná dedina vybavená všetkým komfortom, ktorý súčasnosť ponúka. No Hrochoťania napriek všetkým vymoženostiam, uchovávajú zvyky predkov s nesmiernou úctou a láskou. Ich nádherné, bohato vyšívané kroje nie sú len rekvizitami, ktoré využíva tunajšia folklórna skupina Hrochoťan. Sú súčasťou ich šatníkov a obliekajú sa do nich pri všetkých výnimočných chvíľach v živote.

Keď rodina Šimkovcov, ktorej korene sú už dlhé generácie spojené s týmto krajom, niesla na krst malú Olíviu, obliekli pártýždňové dievčatko do ručne vyrobeného hrochotského kroja určeného práve na túto príležitosť. A tento cit hlbokej súnáležitosti s rodným krajom sa nevytráca s vekom, ani s prostredím, do ktorého sa neskôr dostanú. Mladá dievčina – študentka Radka Filkorová, má tiež v sebe zakódovaný rodný kraj. Keď sa pred pár rokmi postavila pred maturitnú komisiu, stála tam v kroji: „Keď mám na sebe kroj, cítim sa oveľa lepšie, sebavedomejšie. V kroji som to proste ja...“ A toto jej vyznanie nesú v sebe takmer všetci Hrochoťania bez rozdielu veku...

S radosťou do letných dní

Májové dni sa čoraz viac predlžujú a lúče slnka prehrievajú aj zem na Podpoľaní. Prebúdzajú radosť zo života, ktorá sa hádam dokonalejšie  ako piesňou či tancom vyjadriť ani nedá. Nádherná zelená lúka na Hlinkách, z ktorej vzhliadnete vysoké vrchy okolitých hôr, rozkvitla v tomto čase lúčnymi kvetmi a spevom najmladšej generácie. Tá je zárukou, že bude mať kto prevziať štafetu tradícií, ktoré Slovensko robia Slovenskom...

- - Inzercia - -