Kedy vieš, že si sa zasekla v stereotype?
Monotónnosť nastáva v okamihu, kedy sa prestávaš tešiť s drobností, ktoré vzťah prináša. Už to nie je o motýlikoch v bruchu, či milých rande, ale o zabehnutom kolobehu. Každý z vás má svoje povinnosti, harmonogram, prácu. Vraciate sa vypľutí a unavení. Vtedy už sa naozaj nie je čo diviť, že nemáš chuť ani len na plytký rozhovor typu „ako si sa dnes mal“. Jediné, čo ťa zaujíma je, akou najrýchlejšou a najkratšou trasou prepraviť svoje rozbité telo do postele.
Pár dní v týždni sa obmeny tohto typu ešte dajú zvládnuť. Ak je to však na báze každodennosti, máš problém. Dostaneš sa do fázy, v ktorej ti pomaly ale isto začne vadiť ešte aj partnerov hlbší povzdych. Nie je to tým, že by si ho mala rada menej, no pôsobí na teba tlak stereotypu. Neustále sa točíš v určitom cykle, vidíš tie isté steny, čo vyvrcholí občasnou nemiestnou scénou, ktorej logickú príčinu by sme hľadali márne. Radosť, ktorá vás opantávala v prvých mesiacoch je skutočne rýchlo pominuteľná.
Predchádzať príliš expresívnym výstupom je vzhľadom na situáciu naozaj komplikované. Na druhú stranu, zariadiť si čas tak, aby vyšlo aj na malé potešenie, by nemal byť až taký problém. Nauč sa rozlišovať kto a kde ťa naštve. Je totiž maximálne nevhodné vybíjať si nervy z práce doma na svojej polovičke. Naštartuješ tým zbytočnú hádku a myslím, že po náročnom a stresujúcom dni nepotrebuješ rozdeľovať teritórium na spálňu a obývačku.
Komentáre