Dnes je sobota, 05.december 2020, meniny má: Oto
Čas čítania
1 minute
Zatiaľ prečítané

Tatranské víly – časť 2.

január 30, 2020 - 22:13
Krásna moderátorka Lenka Vacvalová so svojim priateľom, fotografom Jánom Poláčkom, nám aj tento krát v našom mini seriály o Tatranských vílach, prinášajú jeden nezabudnuteľný okamih, ktorý prepája módu s krásami našej vlasti.

Tak ako minule aj dnes sa k jedinečnej fotografií viaže zaujímavý príbeh:

,,Kedysi dávno, na jednom salaši pod Tatrami žil mladý valach. Bol zväčša sám. A keď mu bolo smutno, vybral fujaru a hral na nej také nôty, aké v týchto končinách nebolo počuť. Jedného večera, mesiac bol práve v splne, videl na začiatku Veľkej Studenej doliny tancovať víly. Valach si spomenul na svoj pustý život a prázdny salaš, nemeškal, skočil a chytil najkrajšiu vílu za ruku a už ju nepustil. "Staň sa mojou ženou!" prihovoril sa jej milo. Víla sa zahľadela do jeho modrých očí a ihneď podľahla. "Páčiš sa mi čoraz väčmi, už by som bez teba nevedel žiť." "Stanem sa teda tvojou ženou, avšak mi nikdy nesmieš pripomenúť, že som bola víla." A premenila sa na ženu z mäsa kostí. Uplynul rok. Žili spolu na salaši, dokiaľ valach nepotreboval pomôcť vytlačiť voz z priekopy."Ja ti pomôžem." povedala žena a posunula voz bez toho aby sa zadýchala. "Ty moja dobrá víla, čo by som si bez teba počal." "Ach..." povzdychla si mladá žena a začala sa pomaly rozplývať. Valach ju nestačil ani chytiť za ruku a rozplynula sa celkom. Volal, prosil, všetko márne. Blúdil po Veľkej Studenenj doline, no nenašiel ju. Onedlho zmizol i on. Vraví sa, že vo Veľkej Studenej doline je vílu občas vidieť tancovať za zvuku fujary." (zdroj: Lenka Vacvalová)

Na tejto fotografií boli použité šaty z mojej minuloročnej plesovej kolekcie, ktorých aplikácia, mne osobne, nenápadne pripomína znak nášho slovenského dvojkríža. O to viac si uvedomujem to krásne prepojenie medzi módou a tými neskutočnými miestami, ktoré sa v našej krajine nachádzajú.

 

Prajem krásny týždeň,

 

- - Inzercia - -