Dnes je piatok, 27.január 2023, meniny má: Bohuš
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Judit Pecháček Bárdos: Láska je viac než sláva

december 08, 2022 - 08:00
Z novomanželky Judit Pecháček Bárdos žiari láska a vďaka filmovým projektom, ktoré ju absolútne napĺňajú, aj spokojnosť. Rodáčka zo Senca, ktorá zakotvila v Prahe, je medzinárodne žiadanou tvárou filmu.
Foto: 

Stretli sme sa po projekcii nového filmu Plastic Symphony, ktorý ukazuje príbeh dvoch rozdielnych bratov a ich odlišnej cesty za šťastím. Hráte v ňom ošetrovateľku v domove dôchodcov v Rakúsku.

Nakrúcalo sa vo Viedni, ktorá predstavovala to najideálnejšie riešenie a pre príbeh sa stala symbolom a metaforou krásy, úspechu a pomyselného šťastia. Do filmu takisto vniesla medzinárodný rozmer, rozpráva sa v ňom po slovensky, nemecky, francúzsky a anglicky. Moja postava je láskavá žena, to sa mi na nej páči. Stále sa usmieva a je veľmi milá.

Vám sa darí stále sa usmievať?

Nie, niekedy vôbec. No snažím sa. Moja rola mi bola skôr inšpiráciou, ako pozitívne hľadieť na svet. Robí neviditeľnú prácu, pričom je fyzicky aj psychicky veľmi náročná.

Natáčanie prebiehalo v čase pandémie. Ako sa to prejavilo na pľaci?

Súčasne som nakrúcala ešte jeden film v Maďarsku a opatrenia boli v tom čase naozaj veľmi striktné. Vozili ma cez hranice s dokladmi a natáčanie bolo pomerne stresujúce, stále sme sa báli, kto sa od koho nakazí. Vyvážili to však také momenty ako napríklad, keď sme sedeli v Dóme sv. Štefana vo Viedni, úplne hore – najvyššie na lešení a popíjali sme akože víno a rozprávali sa. Bola to výzva pre celý úzky štáb, čo sa tam vyšplhal. A pre môj strach z výšok to bola obzvlášť veľká výzva, kedykoľvek mohol ktokoľvek spadnúť. Našťastie som na to po zapnutí kamier nemyslela.

Dokážete sa podobne nastaviť aj pri iných obavách? Zapne sa kamera a strach odíde?

Myslím, že to všeobecne platí pre hercov. Častokrát sa stáva, že sa herci na javisku zrania a ani si to nevšimnú, pretože sú v takej silnej emócii, že to jednoducho nepostrehnú. Kým režisér niečo nestopne, my pokračujeme ďalej, zastavíme sa doslova iba vtedy, keď nám niečo ohrozuje život (úsmev). Čarovné na tom je, že vieme tým pádom prekonať samých seba, nakoľko sme v nejakej roli naplno položení, seba tým potlačíme, pretože dôležité je v tom momente hranie. 

Bola to vaša prvá spolupráca s režisérom Jurajom Lehotským, ako ju hodnotíte?

Už na kastingu, ktorý robil spoločne s kameramanom Timotejom Križkom som videla, ako citlivo a detailne k filmu pristupuje a páčilo sa mi to. Naša spolupráca bola veľmi otvorená, spolu sme dolaďovali veci a celkovo to bolo veľmi príjemne. 

Vaša mama je novinárka, otec politik, ako vás toto prostredie formovalo?

Moji rodičia chodia dodnes veľmi radi do kina a do divadla a brali nás tam so sestrou odmalička. Naučili nás správať sa tam a určite tam v tom období u mňa zaklíčila láska k umeniu. U nás doma sa veľa diskutovalo na rôzne témy, takže zrejme to vo mne zostalo doteraz. 

Pochádzate zo Senca, váš materinský jazyk je maďarčina, hráte aj v slovenčine. Ktorý jazyk je vám emočne bližší?

Vyštudovala som klavír na konzervatóriu po slovensky, a pritom som si ešte spravila maturitu aj z maďarčiny. Na VŠMU som študovala herectvo a tam som zase to prežívanie emócií zažívala v slovenčine, takže obe sú pre mňa veľmi prirodzené.

Navštevujete aj maďarské kultúrne stánky?

Áno, veľmi rada. V tomto období tam aj nakrúcam medzinárodný seriál vo veľkej koprodukcii a mám tam veľmi peknú malú rolu. A hlavne, deň alebo dva voľna, tak už sa teším ako si pozriem nejaké maďarské predstavenie alebo film. 

Momentálne je vaším domovom Praha a pribudlo vám aj nové priezvisko po manželovi, ako prežívate tieto životné udalosti?

Teším sa (úsmev). V Prahe bývam približne rok a pol a veľmi sa mi tam páči. Vždy, keď som tam išla pracovne, som si hovorila, že je pre mňa sviatok tam ísť, tak som potom povedala, že si ho doprajem každý deň. Atmosféra medzi umelcami je uvoľnená a otvorená. Ľudia sú tolerantnejší a je tam všetko veľmi pestré. Môžete si vybrať z množstva divadiel, kín a my si to s manželom veľmi užívame. Svadba bola v Prahe, veľká a krásna, taká, akú som chcela.

Ďalším vaším silným projektom je film z dedinského prostredia Piargy, ktorý je naozaj veľmi zaujímavo podaný. 

Z neho sa veľmi teším. Bol to zároveň aj najdlhší projekt môjho života, vznikal asi 9 rokov. Prvú klapku som nakrúcala v roku 2016 a premiéra bola v 2022. Od januára bude aj v českých kinách, tak som zvedavá aj na ich reakcie. Tie na Slovensku sú zatiaľ dobré. Je to príbeh, ktorý svojou lyrickou krásou svedčí o skaze, inšpirovaný novelou Františka Švantnera. 

Účinkujete aj v seriáloch?

Teraz pracujem na dobovom seriáli z dielne RTVS Niekde v Európe, režíruje ho Ján Sebechlebský. Seriál mapuje osudy slovenskej rodiny v priebehu rokov 1914 až 1951. Nechýba v ňom množstvo emócií a napínavých situácií. Ešte dorábam v Maďarsku spomínaný seriál a na budúci rok by som mala robiť najviac na Slovensku a v Česku. 

Čo vás napĺňa okrem práce?

Chodím na prechádzky so psom do prírody, milujem chodiť do kina a cvičím rôzne druhy jogy. A ešte rada varím, čím si zároveň čistím hlavu. Som nadšená z predvianočného obdobia, mám rada všetko, čo k Vianociam patrí. Ale rozumiem aj ľuďom, ktorých už štvú, pretože ten marketing je veľmi násilný. Ja prajem ľuďom, aby sa mali dobre po celý rok a nech chodia do kina. Televízna obrazovka vám nikdy filmový zážitok nenahradí.

Viac sa dočítate v aktuálnej SLOVENKE!

- - Inzercia - -