Dnes je streda, 26.február 2020, meniny má: Viktor
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Maškary chránili pred upírmi

február 13, 2020 - 10:04
Čas fašiangov je obdobím veselíc, zábavy a plesov. Na dedinách okrem toho chodia maškarné sprievody a vystrájajú odušu. „Fašung“ sa už pomaly kráti, tento rok končia fašiangy 26. februára. S etnologičkou Katarínou Nádaskou sme sa pristavili pri menej známych faktoch viažúcich sa k tomuto obdobiu.

Fašiangy sú v širšom zmysle slova obdobím od Troch kráľov po Popolcovú stredu. Dĺžka trvania fašiangov sa riadi podľa toho, kedy vychádza Veľká noc. Keďže Veľká noc patrí medzi pohyblivé sviatky, fašiangy majú každý rok inú dĺžku. Ľudia preto hovorili o dlhom a krátkom fašiangu. Po fašiangoch, po popolcovej strede alebo škaredej strede nasleduje prvý deň štyridsaťdňového pôstu. V minulosti platil úzus, že od Popolcovej stredy do Veľkonočného pondelka sa nerobili svadby, ani žiadne veselice, muziky či tancovačky. Žiadna hlasná muzika nesmela počas pôstu znieť. Fašiangy boli teda vhodným obdobím na usporadúvanie zábav, veselíc a svadieb. Ďalším dôvodom bolo, že v januári a vo februári ešte nebolo treba robiť na poli. V užšom zmysle slova sa fašiangami nazývali tri dni pred Popolcovou stredou, čiže fašiangová nedeľa, pondelok a utorok do polnoci. Úderom dvanástej v noci sa pochovala basa a začínal sa pôst. Tieto tri dni sa nazývali aj posledný fašiang.

Magický turoň

„Názov fašiangy je odvodený od nemeckého slova fasching, čo znamená posledný nápoj pred pôstom. Málo je však známe, že na hornej Nitre sa fašiangy volali Bakusove dni. Podľa gréckeho boha Bakchusa, ktorý bol známy nespútaným hodovaním – vínom a zábavou,“ pripomína jednu zo zaujímavosti Katarína Nádaská. Veľmi obľúbené počas fašiangov boli maškarné sprievody. „Najstaršie masky, ktoré boli na Slovensku, sú zoomorfné, čiže predstavovali zvieratá, napríklad medveďa. Za medveďa sa prezliekal mládenec, obliekol sa do kožucha chlpmi navrch a celého ho obkrútili povrieslami zo slamy. Maska sa potom dedila celé generácie. Medveďa viedli v sprievode na retiazke a on žartovne tancoval a strašil deti,“ vysvetľuje etnologička. Ďalšou obľúbenou fašiangovou maskou bola maska turoňa. „Turoň je zvláštne bájne zviera Slovanov. Nie je to ani býk, ani krava. Zvieracie masky – masku medveďa a turoňa považujeme u nás za najstaršie. Ďalšími boli masky vlka a kozy a potom aj maska zvláštnej bytosti – čerta, diabla,“ uvádza doktorka Nádaská.

Báli sa zlých síl

Zaujímavé je bližšie sa pozrieť, ako vôbec vznikli masky, odkiaľ sa zvyk nabral. Podľa etnologičky pochádzajú z predkresťanského obdobia a z obdobia raného stredoveku. „Maškary alebo zamaskovaní ľudia boli súčasťou svadobných a pohrebných sprievodov. Išli po stranách sprievodu, či už okolo svadobčanov alebo trúchliacich ľudí. Tie masky boli vtedy údajne strašidelné, až odpudzujúce,“ odkrýva pravdepodobný pôvod fašiangových masiek Katarína Nádaská. Pre nás to znie poriadne čudne – prečo boli súčasťou svadby a pohrebu strašidelné masky? „Keď ide svadobný sprievod pred oltár, je to určité prechodné obdobie – mládenec už prestáva byť mládencom, má sa stať mužom. Dievča prestáva byť dievkou, má sa stať ženou. Predkovia verili, že je to medziobdobie, v ktorom môžu zlé sily zaútočiť na ženícha a nevestu. A preto ich ochraňovali masky, ktoré išli po stranách sprievodu. Masky chránili celý svadobný sprievod,“ vysvetľuje etnologička a dodáva, že podobne to bolo pri pohrebe. „Keď nebožtík zomrel, on už nebol vo svete živých, ale kým nebol v zemi alebo kým nebol spálený, tak bol v istom medzipriestore. A Slovania mali špeciálne teórie, ako sa z takého nebožtíka môže stať upír, vampír. Aby k tomu nedošlo, chránili nebožtíka masky. Kým nedali telo do zeme, alebo kým ho nedali na hranicu, na ktorej ho rituálne spálili, masky ochraňovali nebožtíka, aby sa náhodou nestalo niečo, čo by mohlo zmeniť jeho osud,“ hovorí odborníčka.

Pranierovali márnotratnosť i alkoholizmus

Poďme však k ďalším fašiangovým maskám. Okrem zvieracích vidno v maškarnom sprievode aj typické „človečenské“ masky. Tradičnou maškarou bol vojak s ražňom. Na ražeň mu napichávali slaninu, klobásky i chlebík a v druhej ruke mal drevenú šabľu. Niekedy ražeň nahrádzal aj šabľu. Vedľa vojaka išla baba – masku baby si zásadne obliekal muž – ktorá mala košík a doň sa ukladala výslužka z obchôdzky, fašiangového sprievodu po celej dedine. Večer, na poslednej tanečnej zábave, na ktorej pochovávali basu, výslužku zjedli. „Veľmi časté boli aj komické postavy, ktorými sa zvýrazňovali nedobré ľudské vlastnosti a prehrešky. Napríklad žena oblečená za muža mala v ruke fľašku, to poukazovalo na alkoholizmus. Muž oblečený za ženu mal v ruke zrkadielko, čo pranierovalo ženskú márnivosť. Tieto postavy parodovali typické vlastnosti oboch pohlaví,“ vysvetľuje podstatu Katarína Nádaská. Vo fašiangovom sprievode boli aj postavy cigána a cigánky, muž bol oblečený za cigánku, žena za cigána. „V sprievode bola aj žena so začiernenou tvárou a v ruke mala bábiku, tá predstavovala malé dieťa. Bol to zase preoblečený muž. Táto začiernená žena hľadala po domoch otca dieťatku. Čiže, ako keby obviňovala nejakého muža, že má nemanželské dieťa,“ uvádza etnologička.

Tanec za dobrú úrodu

Ďalšími postavami boli maska žida alebo prezliekli mladú ženu za dieťa, zakrútili ju do perinky, posadili na sánky a v sprievode ich ťahali. Postavy však modifikovali podľa fantázie tých, čo pripravovali fašiangový sprievod. „Dnes sú súčasťou maškarných sprievodov dokonca aj komiksové postavy,“ prekvapivo informuje Nádaská. Maškary sprevádzali muzikanti, ktorí veselo vyhrávali. Fašiangový sprievod nevynechal ani jeden dvor, ani jeden dom. „V čele išiel vojak, ktorý pozdravil a spýtal sa domácich – máte fašang? A domáci odpovedali – máme. Na to vojak kývol muzike a zaznela hudba a spev. A vojak s ražňom predviedol v každom dvore rituálny tanec. Napríklad v oblastiach, kde sa sialo konope a ľan, musel pri tanci vyskakovať čo najvyššie. Prečo? Malo to svoj význam. Tým, že vyskakoval čo najvyššie, mal zabezpečiť, aby stonky konope a ľanu narástli gazdovi čo najvyššie. Tanec sa volal  tanec na konope. Čiže túžbu, aby plodiny vyrástli čo najvyššie, pretavili ľudia do tanca,“ dodáva Katarína Nádaská.

- - Inzercia - -