Dnes je nedeľa, 25.august 2019, meniny má: Ľudovít
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

FILIP TŮMA: Pri dcére skladám všetky zbrane

apríl 17, 2019 - 12:07
FILIP TŮMA sa na nedostatok práce sťažovať nemôže a priznáva, že spred kamier a z javiska sa domov vracia do „druhej šichty“. Ale robí to rád. Sám sebe by neodpustil, ak by sa deti mali pozerať na unaveného rodiča, a tak sa im radšej rozdá do poslednej štipky energie. Aj známe tváre majú v bežnom živote najväčšiu radosť z maličkostí a z obyčajných dní. Pretože tie sú najvzácnejšie a práve o nich je aj nasledujúci rozhovor.

V novom projekte Klamal by som ti? ste konečne v kolektíve dospelákov, čo si na pľaci celkom užívate, však?

(Smiech.) Je to pravda, hoci, keď sme pre kamerou štyria oteckovia v krčme, užívame si to rovnako. Zišli sme sa príjemná partia, nie je na čo sa sťažovať.

Doma medzi deťmi, na pľaci s deťmi v Oteckoch... Ruku na srdce, občas sa prichytíte, že šušlete a používate zdrobneniny?

Priznávam, zrazu sa človek prichytí, že používa rôzne tvary a pazvuky... Niekedy sa zamýšľam nad tým, ako dokážem zjednodušene fungovať (smiech).

Matky malých detí zvyknú svoju, povedzme lexikálnu improvizáciu alebo oneskorenú schopnosť reagovať, hodiť na takzvaný „vykojený mozog“, ale na čo to môže hodiť otec?

To je jednoduché – na nedostatok spánku. Ale nie je to také dramatické, samozrejme. Najväčšia zmena oproti bezdetnému životu muža je, že muž prichádza domov a neskočí na gauč, ale chce sa deťom venovať, dať im energiu, tráviť s nimi čas a užiť si ich. To je pre neho relax. A deti sa nechcú pozerať na unaveného tatina, takže sa snažím byť stále aktívny. Večer to potom na mňa po celom dni doľahne a spím ako drevo.

A čo sa domácnosti týka? Je niečo výsostne vo vašej réžii?

Nakupujem a vynášam smeti. Ťažko sa na to odpovedá, v princípe nie je práca, ktorá by mi vadila. Deti okúpem, prebaľujem, kŕmim, akurát do upratovania Nelke veľmi nezasahujem.

Chtiac alebo nechtiac?

Priznávam, som trošku „bordelár“. K upratovaniu mám taký zvláštny vzťah, neobľubujem ho a nechápem ho. Keď má človek málo času, mal by ho ešte zabíjať upratovaním? No rovnako si nemyslím, že by človek mal žiť v „bordeli“. Jednoducho, ja sa upratovaniu vyhýbam.

Poďme ešte na chvíľku k práci, k šou Klamal by som ti? Ste v pozícii moderátora. Cítite sa za moderátorským pultom dobre?

Šou je zaujímavá v tom, že to nie je štandardný moderátor. Evokuje vo mne akéhosi dispečera, ktorý usmerňuje účinkujúcich, zasiahne, ak treba, dokáže improvizovať... V šou sa cítim veľmi slobodne a voľne, je v nej priateľská atmosféra, Peťa Polnišová aj Zuzka Šebová sú mi veľmi blízke ich humorom, nemajú problém s uštipačnými poznámkami, narážky lietajú zľava i sprava, je to veľmi živé a páči sa mi to. Vieme si zo seba uťahovať, nikto sa neberie vážne, najmä preto sa cítim dobre.

Šou je do veľkej miery postavená na bizarných, hoci pravdivých informáciách, ktoré prinajmenšom prekvapia. Dokáže vás vôbec niečo prekvapiť a rozhodiť?

V zásade nie, mám rád všetky veci, ktoré sa istým spôsobom vymykajú normálu. Poteší ma, ak sa veci nedejú len tak, ako sú nalinajkované, keď sa dostaví aj nečakané prekvapenie. Asi to bude tým, že povahovo som slobodný človek a odchýlky ma až tak nevyvádzajú z miery. Naopak, som za ne rád.

Stáva sa, že ešte dokážete prekvapiť sám seba?

Čoraz menej, ale stále sa takéto momenty dejú. Som z tých, čo so sebou stále nie sú spokojní, nezvyknem pochváliť sám seba. Skôr uvažujem, čo som mohol povedať alebo urobiť lepšie alebo že som mal v istej situácii zareagovať trochu inak... V globále to potom viem zahodiť za hlavu, najmä pre krátkosť času, ale sám seba po pleci netľapkám...

Viac sa dočítate v aktuálnom dvojčísle Slovenky

 

- - Inzercia - -