Dnes je piatok, 18.október 2019, meniny má: Lukáš
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Príbeh: Ultimátum od priateľa ma zrazilo na kolená

február 18, 2019 - 18:00
Priateľ je nekompromisný. Vraj sa na mňa nedokáže pozerať a musím schudnúť. Mám dokonca presný dátum.

Nikdy som nepatrila k vychrtlinám. Práve naopak. Vždy som mala pekné, oblé, a teda ženské krivky. Dlhé roky som pracovala ako vedúca predajne a bola som v pohybe. Veď to poznáte - v potravinách sa neustále niečo deje. Našla som si partnera, zhodou okolností milého chlapa, ktorý k nám chodieval často nakupovať. Všetko bolo dokonalé. Keď sme ale približne po roku začali uvažovať nad spoločnou domácnosťou, narazili sme na problém. Konkrétne finančný. A tak sme si obaja v krátkom čase našli výnosnejšie zamestnanie, aby sme prenajatý byt bez problémov zvládali platiť.

Ako asistentka predaja v nemenovanej nadnárodnej spoločnosti som väčšinu času trávila pri počítači. Práca ma bavila, s kolegyňami sme si výborne sadli a ani mi neprišlo zvláštne, že v práci trávim väčšinu dňa. Nová práca, a dá sa povedať, že i životný štýl, sa postupne odzrkadlili na mojom, musím uznať, viditeľnom váhovom prírastku. Za dva roky som pribrala takmer osemnásť kilogramov.

Táto zmena sa pochopiteľne nepozdáva môjmu priateľovi, ktorý sa mi čoraz častejšie vysmieva. Neustále ma prirovnáva k sudu, komentuje každé sústo na tanieri a zámerne sa v mojej prítomnosti obzerá po štíhlych dievčatách. Aby som žiarlila. Spočiatku som sa jeho poznámkam smiala, v súčasnosti sú mi ale viac než nepríjemné. Muž, do ktorého som sa zamilovala, mi podkopáva sebavedomie, prízvukuje, aká som veľká, neatraktívna a môžem byť šťastná, že je naďalej so mnou.

Jeho poznámky sa ešte vystupňovali a pred niekoľkými dňami mi dal jasné ultimátum. Buď schudnem do pol roka polovicu pribratých kíl alebo si mám najsť muža, ktorému bude môj výzor vyhovovať. Priateľa milujem a nechcem ho stratiť. Navrhla som spoločné športové aktivity, ktorým sa venujeme počas víkendov. Akonáhle mi však práca alebo zdravie neumožní absolvovať ich, ihneď počúvam poznámky o tom, že mám iba kopec rečí a s takýmto prístupom nikdy neschudnem.

Netuším čo robiť. Pravdu povediac, partner "rieši" môj problém viac než ja. Po celom dni v práci prichádzam do prostredia, v ktorom ma čaká výlučne posmech, stres a neistota. To všetko miesto lásky. Ako mám vedieť, či si priateľ časom nevymyslí niečo iné a opäť mi neprikáže urobiť ďalšiu zmenu na mojom tele? Má vôbec zmysel ostať s mužom, ktorý na mňa vyvíja podobný tlak? Avšak, čo ak to so mnou myslí dobre a týmto prísnym správaním sa snaží "nakopnúť ma", aby som v konečnom dôsledku bola so sebou aj ja sama spokojná?

Už niekoľko týždňov sa snažím stravovať zdravšie, viac sa hýbať, na ceste z práce kráčať polovicu cesty pešo a ďalšie opatrenia. Zmeny sú iba minimálne. Som si takmer istá, že priateľom stanovený počet kíl sa mi nepodarí splniť. Nedokážem si predstaviť, že ma opustí. Ľúbim ho a nezmierim sa s vedomím stratiť ho iba kvôli tomu, že som mala istý čas väčší apetít.  :-(  Budem rada, ak mi čitateľky s podobnou skúsenosťou poradia: Kde je tá pomyselná hranica medzi psychickým nátlakom a snahou motivovať ma, hoc ráznejším spôsobom?

Čitateľka Stanka

- - Inzercia - -