Dnes je sobota, 15.december 2018, meniny má: Ivica
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Špania dolina: Tajomstvá medenej hory

december 05, 2018 - 14:37
Asfaltka v Španej Doline sa končí už pár metrov za poslednými domami. Za nimi sú už len hlboké, nepreniknuteľné lesy, ktoré pretína úzka, takmer poľná cesta vedúca do dávno zaniknutej osady Piesky. Zostal z nej len cintorín, ležiaci v neuveriteľne strmom, takmer kolmom svahu, a nad jeho spustnutými hrobmi sa vznáša temné tajomstvo.

A práve tá záhada, majúca príchuť gotického hororu, nás priviedla do týchto aj dnes len ťažko dostupných hôr. Dopočuli sme sa, že zo starého opusteného cintorína sa po zotmení ozývajú strašidelné zvuky, akoby mŕtvi nenašli ani na druhom svete svoj pokoj.

2224378_1200x.jpeg

Opustený cintorín v Pieskoch pôsobí hororovým dojmom
Opustený cintorín v Pieskoch pôsobí hororovým dojmom

„To je úplný nezmysel,“ baví sa na týchto fámach Andrej Sitár, žijúci v Španej Doline a dá sa povedať, že aj „pre“ Španiu Dolinu. Pozná jej históriu, je majstrom Herrergrundu, teda bratstva, organizácie, uchovávajúcej banskú tradíciu, a osobne zmapoval pamiatku slávnych čias Španej Doliny, počas ktorých sa tu ťažila najčistejšia meď z celej Európy a putovala odtiaľto do celého sveta.

„Nikdy som nepočul, že by tu dochádzalo k takýmto nadprirodzeným javom,“ krúti prekvapene hlavou nad našimi informáciami. „Aj keď,“ po chvíli zaváhania pripúšťa, „príbehy, ktoré sa tu počas stáročí odohrávali, nemali od hrôzy ďaleko.“

No, ako sa dozvedáme, na príčine neboli nijaké nadprirodzené sily, ktoré by si zo Španej Doliny spravili akúsi herňu, ale prírodné podmienky. Kraj tak nesmierne bohatý na vzácnu rudu nevydával svoje bohatstvo ľahko a vyberal si zaň najvyššiu cenu v podobe mnohých ľudských životov. A hoci ruda spravila z tejto oblasti jeden z najbohatších a najvplyvnejších krajov monarchie, zem bola taká neúrodná a nehostinná, že nielenže nedokázala uživiť banícke rodiny počas života, ale často ich odmietla prijať aj po smrti.

„Pred desiatkami rokov som rekonštruoval svoju chalupu starú dve storočia,“ pokračuje Andrej Sitár, „a pod dlážkou v obývačke ma čakalo mrazivé prekvapenie. Ležala tam kostra dieťaťa s pátričkami okolo krku.“

Nešlo o nijakú rituálnu vraždu či čosi podobne tajomné. Dôvod tej hrôzy bol celkom prozaický. „Pozrite na ten strmý svah,“ ukazuje na cintorín. „Aj v lete je sem ťažké sa dostať a predstavte si, že v zime, v treskúcom mraze a v metrových závejoch snehu by tu musel niekto vykopať hrob. Zrejme nejaká ovdovelá matka v zúfalstve nad stratou svojho dieťaťka, pre ktoré už nemohla urobiť nič, len ho dôstojne pochovať, zvolila tento pre nás strašný spôsob. O tom, že dieťa bolo naozaj milované, svedčí aj fakt, že sa našli v hrobe pátričky, ktoré mu mali zabezpečiť kresťanský odchod na onen svet.“

Baníci rozhodli o kráľovskej korune

„Doba medená“ sa v okolí Banskej Bystrice začala kedysi v polovici trinásteho storočia. Konkrétne, prvá zmienka o osade Piesky pochádza z roku 1263. Rodilo sa obdobie najväčšej slávy, ktorú tento kraj zažíval vďaka bohatým náleziskám medi.

Dnes z tých vznešených, turzovsko-fuggerovských čias zostalo len pár pamiatok, ktoré spolu s nádherou okolitých hôr prepožičiavajú kraju jedinečnú atmosféru, z ktorej dodnes nevyprchala hrdosť na dávnu slávu baníctva, premiešanú s noblesou renesančných čias.

Malé, útulné námestie zdobia historické budovy, z architektúry ktorých sa dá vyčítať, že toto okolie kolonizovali Nemci a spolu s pôvodným slovenským obyvateľstvom vytvorili prostredie s neopakovateľným koloritom.

Čo sa týka osady Piesky, z nej okrem liatinového kríža na cintoríne zostal ešte železný zvon z roku 1726 s nápisom, ktorý po prvý raz na Slovensku uvádzal  ako patróna baníkov sv. Klimenta.

No tieto časy dávnej slávy sa nezaobišli ani bez dobových škandálov.

Bohaté ložiská medi v časoch renesancie boli aj predmetom korupcie pri voľbe cisára Rímsko-nemeckej ríše.

V prvej tretine 16. storočia sa o tento mimoriadne lukratívny post uchádzali dvaja najvýznamnejší panovníci vtedajšej Európy. Prvým bol španielsky kráľ Karol V., ktorý o túto korunu bojoval so svojím francúzskym kolegom Františkom I. Obaja boli sebavedomí, mocní a dostatočne ambiciózni. No o víťazovi napokon nepriamo rozhodli baníci zo Španej Doliny.

tizian.jpg

Karol V. sa stal cisárom aj vďaka bohatstvu pochádzajúceho zo Slovenska
Karol V. sa stal cisárom aj vďaka bohatstvu pochádzajúceho zo Slovenska

Obidve urodzené hlavy si totiž jasne uvedomovali, že korunu dostane ten, kto bude mať viac prostriedkov na podplatenie kurfistov, teda na kúpu ich hlasov. Obsah ani jednej z kráľovských pokladníc na čosi také nestačil. Do hry sa teda zapojil najbohatší muž renesančnej Európy Jakub Fugger, ktorý spolu s Jánom Turzom vlastnil medené bane v okolí Banskej Bystrice. Prefíkaný Fugger navštevoval striedavo Paríž, aj Madrid, aby zistil, do ktorého veličenstva sa viac oplatí investovať. U Jakuba to vyhral Karol, mal podľa neho lepšie predpoklady stať sa prvým mužom Európy. Investoval teda do neho a určite sa nesklamal. Karol V. sa stal cisárom a z Fuggerovcov najbohatšia rodina všetkých čias. Čo sa týka majetku, do dnešného dňa ich nikto neprekonal.

Venuša zo Zamperku

Osada Piesky, alebo Zamperk, ako ju volali domáci, vošla nielen do dejín na poli politiky a v boji o moc, ale aj do vznešeného sveta umenia.

Popri medi sa tu ako jej vedľajší produkt vyrábala aj svetoznáma, mimoriadne kvalitná zelená farba, o ktorú mali nesmierny záujem súdobí maliari.

venusa_zo_zamperku.jpg

Venuša zo Zamperku
Venuša zo Zamperku

Zelená voda, ktorá tu samovoľne vytekala, vznikala v prírode rozpúšťaním zeleného malachitu. Ak sa do nej vložilo železo, došlo k transmutácii kovov a hrdzavé železo sa zmenilo na ušľachtilú meď. Zelený kal sa vysušil a predával ako jedno z najkvalitnejších a najtrvácejších zelených farbív až do začiatku 20. storočia.

Transmutácia vyvolala záujem rôznych alchymistov z celej renesančnej Európy.  Zlietali sa tu ako muchy na med, snažiac sa vyrobiť bájne zlato. To sa samozrejme nikdy nepodarilo. No to, čo sa podarilo a uchovalo, sú poklady na maliarskych plátnach.

Zelenou farbou zo Zamperku maľoval morské vlny aj svetoznámy maliar Sandro Botticelli, keď zväčňoval nádhernú Simonettu Vespucciovú ako Venušu zrodenú z morskej peny.

Milióny návštevníkov z celého sveta, ktorí ročne navštívia galériu Uffizi vo  Florencii a s úžasom obdivujú nesmrteľné plátno, si možno ani neuvedomujú, že tá nádherná zelená farba morských vĺn sa zrodila v našich horách, neďaleko Banskej Bystrice.

Špania Dolina je teda dodnes domovom mnohých neprebádaných krás a je fascinujúca aj bez vyčíňania rôznych Poltergeistov či ich kolegov z podsvetia.

„No to neznamená, že sa tu predsa len z času čas nejaký nevysvetliteľný príbeh nestane,“ dá sa napokon presvedčiť Andrej Sitár na nejakú tú príhodu s paranormálnou príchuťou. „Začiatkom minulého storočia sa dvaja kamaráti vybrali na túru a došli k starej opustenej šachte. Jeden z nich ju túžil preskúmať, druhý, poznal som ho, volal sa Jozef Dráb, ho však varoval, s tým, že priestor je už dlho opustený, schátraný, a teda životu nebezpečný. No na naliehanie napokon Jožo súhlasil, veď nechcel vyzerať ako zbabelec. Pri východe si Jožo zhlboka vydýchol, že sa nič nestalo, no nestihol nič povedať, keď sa za ním ozvala strašná rana. Šachta sa zrútila a jeho kamaráta, ktorý za každú cenu túžil spoznať jej tajomstvo, pochovala zaživa.“

Po tejto informácii sa so značnou dávkou rešpektu pozrieme na panorámu hôr, obkolesujúcich Španiu Dolinu, lákajúcich do svojich temných lesov a zároveň varujúcich všetkých, ktorí by chceli narušiť pokoj jej dávnych obyvateľov a dobyvateľov.

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -