Dnes je sobota, 15.december 2018, meniny má: Ivica
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

Rozhovor: Skvelý Andy Winson prezradil 5 prekážok na ceste k šťastiu a úspechu

november 23, 2018 - 14:22
Je vyštudovaný pedagóg a tréner, ktorý sa už viac ako 20 rokov zaoberá ľudskou mysľou, dosahovaním výnimočných výsledkov a trénovaním ľudského potenciálu. Pomáha ľuďom, aby boli šťastnejší, úspešnejší a spokojnejší.

Napriek tomu je fanúšikom myšlienky, nech si človek najskôr vyskúša pomôcť sám, keďže roky žije krédom: "Všetko je v Tebe!". Vždy ho fascinovali príbehy ľudí ako Sylvester Stallone či Arnold Schwarzenegger, ktoré inšpirovali masy. Z jednoduchých mužov sa totiž stali hrdinovia. Pre mnohých ľudí je ním aj on. Expert na osobnostný rozvoj a špička vo svojom obore, Andy Winson.

Andy, na webovej stránke máš uvedené, že si priekopník v tzv. neurolingivistickom programovaní. Ako by si tento pojem vysvetlil zjednodušene?

V rámci Slovenska som začal s metódou NLP pracovať zhruba pred pätnástimi rokmi. Už v samotnom názve NLP je vysvetlené všetko: neuro-linvistické–programovanie. Od momentu, keď sa narodíme, začíname používať naše zmysly. Každý podnet, situáciu, máme zapísanú v našom mozgu a to vo forme neurodráh, alebo inak povedané synapsií. Toto nazývame Neuro. Lingvistický znamená našu jazykovú interpretáciu všetkého čo sa v našej mysli odohráva. Programovanie je proces, ktorým sa nám vytvárajú v mozgu neurodráhy, ktorých vplyvom máme určité zvyky, správania sa, alebo vzorce myslenia. Ide skôr o to, či sa tieto neurodráhy budú aj naďalej vytvárať svojvoľne tak, ako je to u väčšiny ľudí, alebo si cielene pomôžeme vytvoriť také dráhy a prepojenia, aby sme naplno využívali svoj ľudský potenciál.

0476foto-_pavol_harum.jpg

Foto: 
Archív A.W.

Zohráva pri tomto naprogramovaní sa rolu aj vek človeka? Do akého veku si pamätáme najviac?

Ľudský mozog je v detskom veku ako špongia. Hľadá, čo by sa naučil a nasáva všetko. Avšak, elasticita zdravého mozgu funguje po celý život. Je to ako s inými časťami nášho tela. Pokiaľ sa človek o telo stará a udržiava ho v kondícii, dokáže zabehnúť maratón aj vo veku 70 rokov. Rovnako je to aj s mozgom. Silu programovania zintenzívňuje emocionálny zážitok a zapojenie čo najväčšieho počtu zmyslov naraz. Ľahšie si zapamätáme keď niečo vidíme, počujeme a zažívame zároveň. Napríklad, akonáhle sa študent učí niečo, čo ho nezaujíma, schopnosť zapamätať si dané učivo môže byť slabá. Čím viac zmyslov je človek schopný do novej skúsenosti zapojiť, tým lepšie sa vec naučí.

Keď sa rozprávame o tom, že ľuďom radíš. Mám dve otázky. Vieš v nich čítať? Spomínaš si ty na radu, ktorá zásadne ovplyvnila tvoj život?

Tých je hŕba, hlavne rady mojej starkej. Bola silne veriaca a vravievala mi: "odpusť iným", "ďakuj za všetko", "choď za svojím snom", "nikdy sa nevzdávaj" a podobne. To sú rady, ktoré mi najviac utkveli v pamäti. A k druhej časti tvojej otázky. Ja nečítam ľudí. Každý z nás je jedinečný. Každý z nás používa zmysly inak a v rôznych kombináciách. Dá sa ale odhadnúť, či je správanie človeka v súlade s tým, čo si aj myslí a cíti vo svojom vnútri.

andy-winson-miami-0028.jpg

Foto: 
Archív A.W.

Zaujímalo by ma, či sa ľudia rozhodujú primárne na základe vlastných potrieb alebo podľa toho, čo si o nich pomyslia iní.

Záleží to od základných programov v našej mysli. Tie môžu byť interné alebo externé. Interný človek robí rozhodnutia na základe vlastných skúsenosti, externý sa pýta na názory a rady. Ďalej sú tu naše hodnoty a teda to, čo je pre nás v živote dôležité. Tie nemožno opomenúť. Podľa toho, na akom mieste sa konkrétna hodnota (zdravie, snaha ušetriť a pod.) v našom subjektívnom hodnotovom rebríčku nachádza, také bývajú aj naše rozhodnutia. Kvôli tomu vznikajú častokrát hádky, pretože ľudia s rôznymi hodnotami sa nedokážu jednoznačne dohodnúť.

Mal by človek počúvať svoj vnútorný hlas?

Určite. Treba však sám na sebe spoznať, či je to vnútorný hlas múdrosti, teda intuícia, alebo vnútorný hlas lenivca, ktorý nás brzdí robiť čokoľvek naviac oproti nášmu štandardu. U niektorých osôb býva intuícia veľmi silná. Každý už zrejme zažil situáciu, keď niečo dávalo logicky absolútny zmysel, no napriek tomu cítil, že to nie je pravé orechové. A po roku to naozaj dopadlo zle. Škola nás učí rozhodovať sa na základe logických súvislostí. To je tiež dôvod, prečo býva toľko ľudí nešťastných.

1163foto-_pavol_harum.jpg

Foto: 
Archív A.W.

Keby si mal vymenovať tri základné chyby, ktoré ľudia robia na ceste za šťastím a úspechom, ktoré by to boli?

1. Porovnávajú sa a chcú byť ako niekto iný. 2. Žijú v minulosti. 3. Majú strach. Osobne pomenúvam 5 Stopiek, ktoré ľuďom bránia na ceste za šťastím: 1. Vlastné myslenie. 2. Strach a obavy. 3. Únava a vyčerpanie. 4. Neschopnosť dotiahnuť veci do konca. 5. Človek nevie ako to spraviť.

Dokáže sa človek zbaviť vlastného strachu sám?

Áno. Všetko je len v našej hlave. Ľudia sa naučili nedôvere k všetkému neznámemu, alebo menej známemu. Preto si väčšina vytvorila okolo seba pomyselný kruh bezpečia, ktorý nazývame zóna komfortu. Strach a obavy sú reakciou na diskomfort. Avšak ak ich prekonáme, vieme dosahovať iné výsledky a žiť život, po ktorom túžime. Metód, techník a nástrojov je veľa. Základom je vedieť, čo chcem dosiahnuť a vytrvať.

0855foto-_pavol_harum.jpg

Foto: 
Archív A.W.

Aký vplyv na psychologický vývoj človeka majú sociálne siete?

Zahltenie mozgu informáciami, porovnávanie sa s inými ľuďmi, stratu vlastnej hodnoty a schopnosti rozhodovať sa. Ľudia nie sú schopní oceniť sami seba. Pozrieť sa do zrkadla a prijať tento obraz. Navyše, mnohí sme boli vychovaní na pochvalách a uznaní. Stále sme čakali, kto nás pochváli. Učitelia i rodičia nám dávali úlohy a kto bol prvý, ten dostal pochvalu. Stali sme sa na tom závislí a nevieme si vysloviť uznanie sami. Potom sa stáva, že na sociálnej sieti zverejníme krásnu fotku a čakáme, kto nám ju lajkne a pozitívne okomentuje. Robí nám to dobre. Zrazu ale objavíme niekoho zaujímavejšieho od nás. Fíha, veď ona je krajšia, má tisíce lajkov a toľko a toľko followerov. A už tu máme priestor na hejt. Ľudia si týmto spôsobom vypĺňajú nedostatok sebalásky, chcú získať pozornosť a už spomínané uznanie. Na druhej strane, kvantum ľudí už využilo sociálne siete ako nástroj na zviditeľnenie svojho biznisu, defacto ako optimálny marketingový nástroj.

Organizuješ rôzne typy školení pre rôznych ľudí. Stretávaš sa i s takými, ktorým pomôcť jednoducho nedokážeš?

Jasné. Nie každý je pripravený žiť iný život. Pomôcť znamená nájsť spoločne iné reakcie, iné zvyky a rutiny, čo veľa ľudí nie je ochotných. Očakávajú, že sa raz udeje niečo, čo zmení celý svet, aby oni mohli byť šťastní. Preto je základom úspechu vnútorná motivácia a ochota zmeniť sa. Ukazujem ľudom možnosti a techniky, ktoré fungujú a sú praxou overené. To, či sa veci zmenia, už ostáva v rukách každého z nás. Niekedy je možné, že sa problém nedá (ešte) riešiť. Že človek v ňom má istú dobu žiť, aby sa niečomu priučil. Ak sa mu pomôže priskoro, problém sa vráti a možno vo väčšej intenzite. Náš život je nastavený tak, aby sme sa nestále učili, aby sme odovzdali našim potomkom lepší genetický materiál. To je evolúcia.

0023foto-_pavol_harum.jpg

Foto: 
Archív A.W.

Dokážeš stopnúť to, ak za tebou príde človek a začne ťa zaplavovať vlastnými problémami?

Základom je udržať si nestranný pohľad. Akonáhle by som sa vžil do jeho problémov, nedokázal by som sa na ne pozerať s patričným nadhľadom a teda ani mu pomôcť, alebo poradiť.

Nie je práve empatia pri tvojej práci dôležitá?

Byť empatický si ľudia často mýlia s pojmom ľudskosť. V momente, ako by som sa do druhého človeka vcítil a teda bol empatický, ohrozil by som sám seba. Mojou úlohou je skôr vyprovokovať ho k zmene. Byť v jeho pocitoch znamená byť v stave, ktorý on prežíva. To znamená v stave, keď nevidí žiadne alternatívy a riešenia. Skôr som teda ľudský a dokážem pochopiť reakcie a nálady každého človeka.

Pomaly tu máme záver roka. Aký máš názor na novoročné predsavzatia?

Áno, je to základ úspechu. Stanoviť si ciele, sny a snažiť sa ich dosiahnuť. Akurát si myslím, že to nemá byť iba v úvode nového roka, ale neustále. Ciele sú motorom nášho života. Ľudia bez cieľov nemajú chuť žiť, nemajú prečo žiť. Vďaka cieľom sme schopní prekonávať i prekážky.

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -